|
| [ Fotogaléria ] [ História ] [ Osobnosti ] [ Stravovanie ] [ Salaš Sobotišťan ] [ Hvezdáreň Sobotište ] [ Okolie ] |
|
Samuel Jurkovič Narodil sa 9. februára 1796 na Brezovej pod Bradlom. Študoval na lýceách v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Napriek snahe rodičov a príbuzných, ktorí chceli mať z neho poľnohospodárskeho resp. hospodárskeho odborníka, neskôr lekára, rozhodol sa byť kňazom. Pred prijatím na Evanjelické lýceum v Bratislave však prijal roku 1817 miesto učiteľa v Novom Meste nad Váhom, aby si finančne zabezpečil začiatky štúdia. Po dvoch rokoch sa tu oženil, na štúdiá do Bratislavy neodišiel, zostal učiteľom na miestnej evanjelickej škole. K učiteľskej práci pristupoval veľmi svedomite, v nej našiel svoje najvnútornejšie uspokojenie a náplň vlastného života. Možno to bola aj príčina, prečo po roku neodišiel na štúdiá do Bratislavy. Nedostatok učebníc a úplná absencia učebníc pre niektoré predmety mu sťažovali prácu. Preto začal písať učebné pomôcky, metodické príručky, základné učebnice, organizoval učiteľské porady pre široké okolie (založil Spolok slovenských učiteľov), zakladal knižnice a nedeľné školy. Aktívne pôsobil na kultúrny rozvoj a vzdelávanie nielen detí, ale aj dospelých. Pre široké okolie sa stal známou osobnosťou v školskom a verejnom živote a predovšetkým presvedčeným zapáleným národovcom, čo ho viedlo k úzkej spolupráci so študentmi Slovenského evanjelického lýcea v Bratislave - mladými štúrovcami. Zúčastňoval sa každej významnejšej akcie v slovenskom národnom hnutí a napriek vekovému rozdielu ho štúrovci považovali za svojho priateľa. Stýkal sa so všetkými významnými osobnosťami národného hnutia 19. storočia - Ľudovítom Štúrom, Jánom Franciscim, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Jánom Kalinčiakom, Bohuslavom Nosákom, Petrom Kellnerom - Hostinským, Samuelom Ormisom, Augustom Horislavom Škultétym, Gašparom Fejérpataky - Belopotockým, Štefanom Markom Daxnerom a inými. pozorne sledoval prácu a osudy Spoločnosti reči a literatúry československej na Evanjelickom lýceu v Bratislave, zmenenej roku 1837 na Ústav reči a literatúry československej. Napriek veľkému pracovnému zaťaženiu (vykonával aj funkciu notára), nezabúdal na poľnohospodársku výrobu. na potrebu jej modernizácie založenej na nových poznatkov. Kvôli svojim pokusom kúpil 300 hektárový pozemok zarastený tŕním a burinou. Vyklčoval ho a vysadil viničom burgundského hrozna, ktoré bolo v tomto kraji neznáme. Vinič sa ujal a prinášal bohatú úrodu. Bol veľkým propagátorom nových odrôd hrozna a ovocných stromov.Po dvojročnom pobyte v Novom Meste nad Váhom sa oženil (1819) s Katarínou Fialovou (1803 - 1832) - dcérou miestneho mlynára a narodilo sa im šesť detí, z ktorých im tri zomreli v detskom veku. Zostali mu tri dcéry: Juliana (1822 - 1866) sa vydala za Daniela Slobodu - národovca a prírodovedca, Emília (1830 - 1894) bola manželkou Juraja Jurkoviča - národovca, účastníka povstaleckých výprav v rokoch 1848 - 1849, notára v Turej lúke, a najmladšia Anna (1824 - 1905) bola manželkou Jozefa Miloslava Hurbana, evanjelického farára v Hlbokom, kde sa v roku 1843 (na jeho fare) rozhodlo o uzákonení slovenského celonárodného spisovného jazyka, ktorý v alamnachu Nitra (bol jeho zakladateľom) uviedol do života. J. M. Hurban bol vedúcou osobnosťou povstania v rokoch 1848 - 1849. Po pätnásťročnom pobyte v Novom Meste nad Váhom dostal pozvanie - vokátor - za učiteľa ev. a v. cirkvi v S o b o t i š t i. Pozvanie podpísal inšpektor cirkvi Ján Peťko a sobotišský farár Ján Šulek v roku 1831. SOBOTIŠTE v roku príchodu Samuela Jurkoviča bola obec so 4854 obyvateľmi. Spolu s lazmi a osadami (kopanicami) : Nové Lazany, Horné Mlyny, Na Javorci, Roztočky a Trávniky, Podbanč, Horná a Dolná Dolina, Častkovo, Chvojnica, Havranovo a Rovensko, tvorilo oblasť, ktorú dostal S. Jurkovič do svojej učiteľskej a notárskej správy (notársku funkciu vykonával až do roku 1845, keď na miesto notára nastúpil Pavel Kutálek). V Sobotišti prežil mimoriadne plodné, a ako história ukázala, najvýznamnejšie obdobie svojho života. Má 35 rokov, je plný elánu, chuti a invencie. Napriek bolestným stratám (zomiera mu manželka, v roku 1832, v roku 1837 spolupracovník a najlepší priateľ Ján Šulek, v roku 1835 vyhorela škola, na ktorej učil), nepoľavuje vo svojej práci. Učí ľudí plánovitému vysádzaniu ovocných stromov a líp, propaguje ovocinárstvo. Pod vŕškom Savarkou, v chotári obce, vyčistil zanedbaný prameň, odvodnil močiar a upravil celé okolie, ktoré vysadil 160 lipami. Prameň nazval Aničkina studnička. Toto miesto bolo dlhé roky vyhľadávané výletníkmi. Ako učiteľ pokračuje v práci započatej v Novom Meste n./V. Píše učebnice, vypracováva učebné pomôcky, stará sa o vysádzanie stromov, šíri osvetu, bojuje proti alkoholizmu. Je všade tam, kde môže pomáhať. V roku 1837 dokončil kroniku o živote sobotišských učiteľov "Biographiae rectorum scholea evangelicae aug. conf. addictorum Szabatístensis", ktorú po ôsmich rokoch doplnil o vlastný životopis (záznam o prvej škole v obci je z roku 1611). V spolupráci s Jánom Šulekom a jeho synom Karolom založil čitateľský spolok (1837) a nedeľnú školu. Keď J. Šulek zomrel a zo Sobotišťa odišiel aj jeho syn Karol, čitateľský spolok zanikol. Druhý Šulekov syn Ľudovít bol pravdepodobne prvý, ktorý ho informoval a oboznamoval s činnosťou Spoločnosti reči a literatúry československej na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Podporoval každú významnejšiu akciu odchovancov tejto školy, vedených Ľudovítom Štúrom. Prispieval aj k vydávaniu ich spisov. Jeho meno nachádzame aj na zozname darcov na vydaníe zbierky básní štúrovcov City vďačnosti, ktorá však nevyšla pre úradný zákaz Spoločnosti. S. JURKOVIČ bol vzdelaným človekom, hovoril po slovensky, česky, latinsky, nemecky, maďarsky a francúzsky. V zmysle štúrovských literárnych názorov sa aj sám pokúšal o básnickú tvorbu. Patril medzi nadšených propagátorov a dopisovateľov Slovenských národných novín vydávaných Ľ. Štúrom v rokoch 1845 - 1848. Tu uverejnil aj článok o Gazdovskom spolku pod názvom Hospodársky ústav, v ktorom podrobne informovalo založení Gazdovského spolku v Sobotišti, ale aj o spolku čitateľskom, založenom v roku 1837, o školskej knižnici, o založení národného slovenského divadla nitranského (Národňje slovenskuo divadlo Ňitránsko) 1841 a založenej "dobročinnosti divadelnej" (1842), z ktorej sa na nitriansky vdovský ústav odovzdalo 70 zlatých. Ihneď po založení Tatrínu (predchodcu Matice slovenskej) v roku 1844 sa stal jeho členom a nasledujúci rok ním založené ochotnícke divadlo začalo hrať predstavenia v štúrovskej slovenčine. Divadelné združenie ochotníkov v Sobotišti malo svojich členov z radov mladých štúrovcov (J. M. Hurban, Janko Francisci, Andrej Sládkovič (Braxatoris), Samuel Štúr, Ľudovít Šulek, Janko Kalinčiak, August Krčméry). Osobnosť S. Jurkoviča bola stmeľujúcim faktorom tejto osvetovej činnosti. Zaslúžil sa o prevratnú zmenu v tom čase v obsadzovaní rolí, keď súhlasil, aby jeho dcéry - Anička, Juliana a Emília - v týchto hrách účinkovali. Anička sa stala prvou slovenskou ochotníckou herečkou (do tých čias boli ženské role obsadzované mužmi). Jej príklad nasledovali aj ďalšie dcéry slovenských vlastencov v nitrianskom kraji - Zuzana a Anna Koléni, Kata a Anna Hlaváčové, Lujza Martensíková a Anna Bóriková. Prvé predstavenia boli v slovakizovanej češtine a od roku 1845 v štúrovskej slovenčine, ktorá sa aj vďaka sobotišskému divadlu šírila aj-do ďalších slovenských obcí. Mladí štúrovci spolu so S. Jurkovičom vynaložili veľa úsilia na to, aby presvedčili ludí, že divadelné predstavenia sú nie len pre zábavu, ale i pre poučenie a národné prebúdzanie. Dokladom toho, že predstavenia mali vlastenecký charakter je aj skutočnosť, že na Brezovaj v máji roku 1848, predniesli na podporu povstania prejavy z divadelného javiska J. M. Hurban, V. Paulíni a Ľ. Šulek. Po potlačení povstanía divadlo zaniklo. Jeho činnosť bola obnovená až po roku 1918. Na počesť zakladateľa sobotišského divadla bola pre ochotnícke divadlá zriadená putovná cena "Strieborný veniec Samuela Jurkoviča" a cena "Aničky Jurkovičovej" za najlepší ženský ochotnícky herecký výkon. Strieborný veniec získal sobotišský divafeiný súbor v roku 1973. VYVRCHOLENIE JURKOVIČOVÝCH SNÁH POMOCI UBIEDENÉMU DEDINSKÉMU ĽUDU bolo ZALOŽENIE ĽUDOVÉHO PEŇAŽNÉHO SPOLKU. Úvahy o tom, či mal v niečom podobnom vzor, o ktorom počul či čítal v dobovej tlači, nie sú síce bezpredmetné, ale v tomto kontexte nie podstatné. S. Jurkovič, ako vzdelaný človek isto vedel o spolkovom, resp. družstevnom hnutí a zakladaní účastinných spoločností, ktoré sa šírili Európu 19. storočia. Aj Uhorsko malo zákon č. 18/1840, ktorý sa vzťahoval na zárobkové a účastinné spoločnosti. 19. storočie je dobou vznikania novej vrstvy obyvateľstva - robotníctva, predovšetkým v západnej Európe (Anglicku a Nemecku). Táto, bez akýchkoľvek sociálnych opatrení je vydaná na pospas hospodárskym výkyvom a s tým spojenej nezamestnanosti a biede. Vznikajúce spoločenstvá napríklad Robertom Owenom (1771 - 1858) založená "komunita" - roľnícko - remeselná osada, kde mali všetci pracovať pre všetkých, alebo tzv. falanx Francúza Ch. Fouriera (1772 - 1837), však nemali dlhé trvanie. V roku 1827 anglický lekár Viliam King (1786 - 1865) v Brinktone prišiel s myšlienkou založiť z peňazí, ktoré si vyzbierali medzi sebou chudobní ľuďia, obchodík, kde by sa predávali potraviny a domáce potreby za primerané ceny. Takto v roku 1827 vzniklo potravné družstvo, ktoré vydávalo aj prvý družstevný časopis. V Rochdale, ďalšom anglickom mestečku v blízkosti Manchestru, na konci roku 1844 si niektorí tkáči, robotníci a krajčíri založili podobný malý družstevný obchod S potravinami - potravné družstvo pod názvom "Society of Equitable Pioneers" (Spolok poctivých priekopníkov). Tento spolok, na rozdiel od Kingovho, mal už svoje stanovy a zásady, ktorými sa spravoval. Za najväčší sociálny čin uvedený v stanovách spolku možno považovať zásadu výplaty nákupnej náhrady, ktorá sa stala prameňom tvorenia kapitálu členov družstva. Toto malé družstvo prekonalo všetky prekážky a dnes po 150 rokoch trvania sa podobnými zásadami riadia pomocné družstvá dnešnej doby a rochdalské patrí medzi najväčšie v Anglicku. U nás, na rozdiel od Veľkej Británie a Francúzka, sú nositeľmi družstevnej myšlienky remeselníci a prvým družstevníkom je učiteľ. Je pre nás - súčasníkov - stále prekvapivé zistenie, že v čase, keď konzumné družstvo v Rochdale začína svoju činnosť, keď sa v Anglicku zakladajú halierové sporiteľne (tzv. Penny Banks a Money Order Offices), keď sa v Nemecku šíria dobročinné a polosvojpomocné spolky (F. W. Rainffeisen a H. Schulze - Delitzsch) a vo Francúzsku vznikajú výrobné družstvá so štátnou pomocou, keď v žiadnom štáte niet úverových družstiev, na Slovensku nachádzame čisto svojpomocné úverové družstvá, nazývané "gazdovské spolky", "hospodárske spolky" a "Sporiteľnice". Nápad založiť ľudový peňažný spolok mohol vzniknúť len u človeka, ktorý celé svoje bytie a um dal do služieb ľudu a národa. Múdrosť, rozhľadenosť, spolu s priateľskými a intelektuálnymi stykmi so slovenskou vzdelanostnou špičou tých čias, mu dali vedomostný základ pre tento jedinečný čin, ktorý do dnešných dní (napriek jeho krátkemu trvaniu) stavia Slovensko na čelo pri zakladaní družstevníctva, ako jednej z najhumánnejších inštitúcií spoločného hospodárenia. Dostupné historické pramene hovoria o tom, ako sa sobotišskí občania v zime na prelome rokov 1844 - 1845 stretávali buď u Jána Zatkalíka - knihára, ktorý popri svojom remesle predával aj časopisy a knihy, alebo u miestneho učiteľa Samuela Jurkoviča (prichádzali sem Michal Horňák a Ján Kaňa, ale aj učiteľ Anton Nižňanský) a na takýchto priateľských posedeniach - S. Jurkovič rozprával o sporiteľniach, ktoré vznikajú po Slovensku - vzišla myšlienka založenia menšej sporiteľni v Sobotišti. Myšlienka sa ujala. Jurkovič naznačil spôsob zostavenia stanov, Zatkalik urobil náčrtok "poriadku a zákonov", Jurkovič ich prezrel a poslal do Hlbokého J. M. Hurbanovi, aby sa k návrhu vyjadril. Po vyhotovení stanov a ich schválení členmi, boli zaslané nadriadenému úradu do Nitry, kde boli schválené. Na 9. februára 1845 (deň Jurkovičových narodenín) bolo zvolané zhromaždenie do domu Michala Horňáka - krajčíra - roľníka, na Hradišti. Bolo pozvaných 11 občanov, o ktorých si Zatkalik. myslel, že sa stanú členmi spolku. Boli to: Samuel Jurkovič, Michal Hornák, Ján Zatkalík, Ján Kaňa - roľník, Anton Nižňanský - učiteľ, Samuel Novotný - pekár, Pavol Dobrocký - krajčír, Juraj Hornák ml. - roľník, Michal Jelínek - kolár, Ján Slezák - tkáč, Pavol Hurbánek - roľník. Stanovy schválili a zvolili "činovníkov": za predsedu zvolili Samuela Jurkoviča, pokladníkom sa stal Michal Horňák a účtovníkmi Ján Zatkalík a Anton Nižňanský. Šesťročná doba trvania spolku, ktorú si určili v stanovách, mala trvať do decembra 1850. Dali si vyhotoviť členské knižky. S číslom 1 dostal Samuel Jurkovič. K zakladajúcim členom sa neskoršie pridali ďalší, až sa ich počet ustálil na šesťdesiat. V literatúre sa uvádza zaujímavý príklad, ako S. Jurkovič vplýval na členov v zmysle verejných záujmov a dobročinných cieľov; jeden člen spolku porušil prísne predpisy mravnosti a triezvosti, ktoré im ukladali stanovy a bol zo spolku vylúčený. Zaplatené peniaze mu boli vrátené. S. Jurkovič navrhol, aby členské číslo nebolo obsadené, aby naň prispievali všetci členovia malou čiastkou - 3 grajciare v striebre a aby sa vklad zúročoval štvrťročne. Vklad bude po šiestich rokoch použitý na dobročinné ciele. Na počesť založenia spolku bol v blízkosti Sobotišťa - členmi aj nečlenmi - vysadený hájik, nazvaný Lipnica. Nepokojné roky vrcholiace v povstaní v roku 1848 a jeho potlačenie maďarskou vládou (Hurban, Hodža a Štúr boli odsúdení na smrť a sobotišský V. Šulek - syn Jurkovičovho priateľa - popravený) boli príčinou, že Spolok gazdovský nepracoval tak, ako si to zakladatelia predsavzali. Napriek tomu dal príklad na zakladanie podobných spolkov. V krátkom čase vznikli podobné spolky vo Vrbovciac, Myjave, Brezovej, Mošovciach, Brezne, Tisovci, Liptovskom Sv. Mikuláši, Ružomberku, Ratkovej, Rozložnej, Žiline, Rybníku, Kameňanoch, Novom sade, Petrovci. Zakladanie peňažných spolkov pokračovalo a v roku 1847 ich už bolo 955, z toho 833 úverových, 76 roľníckych vzájomných pokladníc a 46 živnostenských a občianskych úverových ústavov. Najznámejšie a najvýkonnejšie boli mliekárenské spolky. V roku 1898 bolo na Slovensku 34 mliekárenských spolkov a v roku 1908 už ich bolo 60. Najprosperujúcejší spolok mali v Skalici, ktorý dodával mlieko do Bratislavy a Viedne. Priamym Jurkovičovým nasledovníkom pri zakladaní a organizovaní úverových spolkov na Slovensku bol Daniel Gabriel Lichard (1812-1882), vydavateľ "Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život", časopisov "Slovenský pozorník", "Obzor" a kalendárov, v ktorých propagoval a písal o družstevnom a ľudovýchovnom hnutí, o hospodárstve a nových prírodovedných poznatkoch. 13. novembra 1852 uverejnil vo viedenských "Slovenských novinách", ktorých bol zakladateľom, podrobný návrh stanov spolkov "Návrh ústrojnosti obecných sporiteľní". 23. januára 1919 bolo v Žiline založené Ústredné družstvo so sídlom v Bratislave, ktoré vydávalo svoj časopis a vestník Hospodársky obzor. V roku 1918 tvorili potravné družstvá 51,92% a v roku 1937 44,67% z celkového počtu družstiev. K dátumu svojho vzniku malo Ústredné družstvo 1146 členských družstiev z toho 262 úverových, 595 potravných, 8 živnostenských a 281 rozličných iných družstiev (roľnícke vzájomné pokladnice, mliekárenské, skladištné, ovocinárske a zeleninárske, lesné a dobytkárske a iné). Družstevná problematika po roku 1948 je novou kapitolou slovenského družstevníctva. Nech rôznosť názorov na ňu nám nebráni v tom, aby sme myšlienku družstevníctva nehodnotili ináč, ako zakladateľ prvého úverového peňažného spolku - Gazdovského spolku v Sobotišti - Samuel Jurkovič v roku 1845: "Spolok gazdovský je tovarišstvo dobrovolné, tím cílem založené, aby sa majetnost; gazdovstvo, remésla a vubec lepší stav gazdovskí napomoci mohel" (citát zo stanov Gazdovského spolku v Sobotišti). |
| 4. 10. 2009 - V sobotu 7. novembra 2009 sa uskutoční tradičný Martinský jarmok |
| 28. 1. 2009 - Dňa 10. 2. 2009 v čase od 8:45 do 14:00 bude celá obec bez elektriny. |
|
28. 3. 2008 -
|
| 18.1.2008 - Stránky sú odteraz umiestnené na vlastnom serveri, ktorý "leží" u firmy Casablanca |
| 1.12.2007 - Stránky sú odteraz w3c validné. |
| 26.6.2007 - Boli spustené nové stránky na novom webhostingu. |
| 23.6.2007 - Bola zahájená práca na nových stránkach. |
Sobotište 11, 906 05 Sobotište, tel. č.: (+421) 34/628 2102Prichádzate z: 38.107.191.106 ( 38.107.191.106 )